utorok 25. novembra 2008

Kto nezažil, nepochopí...

...pocit, že na vás nikto nemôže, všetky starosti zostali na zemi, absolútna sloboda...
Asi tak sa dajú subjektívne opísať dojmy z voľného pádu. Tandemový zoskok, teda respektíve najmä voľný pád, predstavujú skúsenosť, ktorá sa len veľmi približne dá vyjadriť slovami. Nato, aby človek pochopil, aký to je pocit padať z 4 kilometrovej výšky, musí naozaj padať...
Keď som vstupovala do lietadla, aby som si skočila svoj prvý tandem, bála som sa hlavne svojej vlastnej reakcie. Je svojim spôsobom zaujímavé, že ma nestresovali veci typu "či funguje lietadlo", "či sa otvorí padák", alebo "je to strašne vysoko". Spätne to hodnotím tak, že som akoby rezignovala, zabudla na všetko čo bolo a nemyslela na nič čo bude a ocitla sa v akejsi zvláštnej eufórií. Keby sa totiž od momentu, čo sa lietadlo odlepilo od zeme, čokolvek pokašlalo, ja to už nijak neovplyvním. Táto kvázi šibeničná úvaha ma však paradoxne úplne upokojila a keď sa v 4 km otvorili dvere, nasledovalo moje užasnuté "jééééééé" a následne "vááááááááááá"...a vtedy som pochopila...